Láska a Svetlo

Príbeh tejto šatky sa začal úsmevom. Vylosovanej osobe totiž šťastie priali traja ľudia a ona sama si veľmi nedovolila snívať. Čo sa ale má stať, to sa aj stane, a tak prišlo k tomu, že sa začal tvoriť tento sen. Keď som si vypočula ideu, bolo to ako načúvať svojim pocitom. Za šatkou sa ukrýva západ slnka, posledné lúče i sfarbená obloha, ktorá prechádza do oblohy večernej, obloha odrážajúca sa v morskej hladine, no aj tmavé, večerné more. Keď šatka vznikala, niekedy som naťahovala uši, či ako v legendách nezapočujem, keď sa slnko morskej hladiny dotkne, že to zasyčí. Tento nádherný okamih, keď svet na chvílku stíchne, keď obloha je zrazu plná farieb, to sa snažila zachytiťtáto šatka. Výdych dňa. Vzor – to bol oriešok. Anjelske krídla i ruky späté v modlitbe, krídla anjela matky i krídla anjela dieťaťa, to všetko sa spojilo a dotvorilo šatku. Vravela som si – ako sa s tebou budem lúčiť? Nebola si mojim snom, no pritom akoby si bola. A dnes sa rozlúčime, tak ako sme začali – s úsmevom. Ja som s potešením načúvala myšlienkam a snom ženy, ktorá si šatku vysnívala, s láskou ju tvorila, no teraz jej treba dať zmysel, uviesť ju do života – nosením. Kapitola tvorenia končí, nosenie sa začína